Poézia v nás a medzi nami
Poeticko-hudobné pohladenie duše. Po dvoch rokoch sa vrátili šíriteľky poézie a umenia spod Tatier a ako predznačovala pozvánka, opäť nás preniesli do krajiny človečej duše.
„Mít rád lidi a milovat lidi, to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí“, kedysi vravieval herec Jan Werich. Je máj, lásky čas a láska k človeku a k prírode, to bolo hlavným motívom nášho stretnutia 24.mája 2017 v Dome kultúry Ružinov už v tradičnej literárnej kaviarni Knižnice Ružinov. Naši hostia, tri nenápadné a skromné ženy Žofia Fridrichová, Ivana Figová a Zuzana Šimová, nám pripomenuli, aké to je, keď sa zastaví čas, keď si odložíme svoje mobilné telefóny a starosti a aké to je vnímať viac samých seba a svet okolo seba.
Pripomenuli sme si aj, čo je na Slovensku krásne, a to naša príroda – Tatry, jazerá, ale aj vlk, či ľan, havran,... Práve to svojím bystrím poetickým okom opísala Žofia Fridrichová a my sme jej len mohli závidieť, že sa každé ráno môže budiť s výhľadom na Tatry a stretávať sa so zvieratami zo slovenských lesov. Hovorené slovo bolo doplnené nástrojmi, ako sú drumbľa, fujara, či moderná gitara. Hudba síce tichá a minimalistická, no o to silnejšia.
Toto poobedie predstavovalo už tretie vystúpenie, ktoré Knižnica Ružinov venovala poézii. Dokazuje to tak, že poézia má u nás pevné miesto a práve vďaka poézii sa dá nazrieť do vnútra človeka.
Myslím, že my tu v rušnom hlavnom meste sme si príjemne oddýchli, spomalili tempo a aj spolu s divákmi sme šli domov ľahší a zohriaty príjemným slovom a hudbou.
-Kamila Černáková-
