To, čo sme prednedávnom avizovali sa stalo skutočnosťou. Výstava fotografií pod názvom "Japonsko očami Slovákov" bola otvorená a uvedená do života 1. februára 2007 v našej Ústrednej knižnici na Miletičovej ulici.

 

Nie je to výstava omračujúca, bombastická, pripravená s veľkým komparzom a štedrými sponzormi v zákulisí... Žiadne hviezdy, svetlá reflektorov, objektívy a kamery... Ani to nebolo našim cieľom. Zámerne sme ju takú nechceli. Je presna taká, akú sme ju chceli mať. Vkusná, nenápadná, ale dôstojná, ponúkajúca možnosť zamyslieť sa nad vzdialenosťou a súčasne blízkosťou kultúr a civilizácií situovaných na úplne opačných miestach našej zemegule, zamyslieť  sa nad paradoxom, že vlastne všetko to, čo ľudí rozdeľuje ich zároveň spája a upevňuje ich pocit spolupatričnosti...  

 

Dokonca jedna kamera, ktorá sa zrazu medzi nami na vernisáži zjavila, bola chúďa tak zaskočená skromnosťou a nevtieravosťou situácie, že odmietla pracovať... Aj to sa stáva. Keď sme rozmýšľali nad tým, akú hudbu použiť  počas celej akcie, v prvom okamihu to bolo jasné. No predsa japonskú, veď výstava je o Japonsku. Nakoniec v priestoroch znela stará európska hudba z obdobia renesancie a my všetci, ktorí sme tam boli, sme zrazu pochopili, že to je presne ono, a že tá hudba je aj o Japonsku, jeho kultúre, tradícii a duchovne... 

 

A ešte niečo. Na otvorení výstavy sa osobne zúčastnil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike - J. E. pán Makoto Washizu.