Rozhovor

Prvý kontakt s knižnicou

Knižnicu som začala navštevovať už ako 5-ročná, u nás v Smoleniciach.

Strýko bol riaditeľom školy. V tamojšej knižnici som si rezerala obrázky 

a keď brat začal chodiť do školy, ja ako mladšia som sa naňho "prilepila"

a naučila sa čítať pomerne skoro. Pamätám si, že ako 6-ročná som čítala

Slovenské pohľady, ktoré otec odoberal. Prečítala som ich skôr než on.

Čítala som v nich Annu Kareninu na pokračovanie.

Keď čítam, čo čítam

Veľmi veľa kníh dostávam. S manželom sme mali tiež veľa kníh, dodnes

ich máme doma umiestnené pod klavírom. Takmer už ani nemáme miesto

na ich uloženie. Zaujímajú ma lekárske knihy, alternatívna medicína, knihy 

o zdravej výžive. Ale čítam aj detektívky  romány. Všetko, okrem červenej

knižnice a sci-fi.

Deťom čítam aj dnes

Kedysi som čítala aj svojím deťom. No ani dnes tomu nie je inak.

Často sa s dcérou navzájom o knihách rozprávame, odporúčame si, čo

čítať, čé je zaujímavé  čo menej. (Dcéra dopĺňa mamu - keď prídem z práce

domov mama mi číta z dennej tlače. Máme takú pohodu pri káve.)

Pani Margita ešte dodala...

...obľubuje staré detektívky , ktoré čítateľom odporúča čítať. Televíziu takmer

nesleduje, ale knihy si prečíta aj niekoľkokrát opakovane.

Knihovníčky v knižnici chváli , no nechváli, ak nájde chyby v knihe.

Ďakujeme pani Margite, ktorá v októbri oslávila krásne jubileum, za príjemný a

inšpiratívný rozhovor.