MEDZINÁRODNÝ DEŇ ŽIEN

DNES OSLAVUJÚ VŠETKY ŽENY

8. marec patrí všetkým ženám po celom svete, oslavujeme Medzinárodný deň žien. Radi by sme vám predstavili niekoľko slovenských žien - autoriek, ktoré ovplyvnili nielen osudy svojich čitateľov ale výrazne prispeli k vývoju prózy a poézie na Slovensku. Ak ste rozmýšľali akú knihu si prečítať, možno vás nasmerujú správnym smerom tieto inšpiratívne ženy.

Ľudmila Podjavorinská (1842 – 1951) - prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí a vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti.

Terézia Zuzana Vansová (1857–1942) - spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Kristína Royová (1860 – 1936) - vďaka podpore cirkvi, ktorá jej diela vydávala vo veľkých nákladoch a viacerých vydaniach, sa stala fakticky najprekladanejšou slovenskou autorkou – jej diela boli preložené do 36 jazykov. Stala sa zakladateľkou a vedúcou osobnosťou Modrého kríža, založila útulňu pre výchovu opustených detí a sirôt, založila malú ambulantnú nemocnicu, sirotinec a aj starobinec.

Božena Slančíková-Timrava (1867–1951) - prozaička a dramatička. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä novelám a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života.

Elena Šoltésová (1855–1939) bola slovenská prozaička, redaktorka a publicistka. Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.

Hana Gregorová (1885 – 1958) - spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien. Manželka Jozefa Gregora-Tajovského. Zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia.

Anna Lacková-Zora (1899–1988) - poetka, prozaička a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež. Literárnou činnosťou sa začala zaoberať už počas 1. svetovej vojny. Využíva motívy lásky, ľúbostného trojuholníka, dobové chápanie ženskej emancipácie, ale vo svojich dielach tiež popisuje rozpory medzi dušou a telom, citmi a sexualitou, odkazuje často na mysticizmus.

Mária Rázusová-Martáková (1905–1964) - poetka, dramatička a prekladateľka, sestra slovenského spisovateľa Martina Rázusa. V roku 1939 musela učiteľské povolanie zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Jej preklady zohrali významnú úlohu v dejináchslovenského prekladu.

Margita Figuli (1909–1995) - patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry – predovšetkým slovenského naturizmu. Medzi najdôležitejšie témy v jej tvorbe patrí láska, sociálne a spoločenské problémy.

Mária Ďuríčková (1919 –2004) - spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež. Vo svojich dielach dokázala citlivo zachytiť životné zážitky dospievajúcej mládeže, jej citové kolízie a konflikty, často používala žiacky slang, no taktiež dokázala klásť veľký dôraz na charakter postáv.

Elena Čepčeková (1922–1992) - prozaička, poetka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež. Námetmi pre jej diela sa stal svet prírody, súčasný život na dedine i v meste, rodinné, školské a internátne prostredie, malí i dospievajúci hrdinovia, no najviac sa v jej diele objavujú ako hrdinky dievčatá. Obsiahla širokú škálu čitateľov od úplne najmenších až po dospievajúcu mládež.

Klára Jarunková (1922– 2005) - novinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež. Jedna z najprekladanejších slovenských spisovateľov 2. polovice 20. storočia, jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch v Európe i vo svete.

Hana Ponická (1922–2007) - prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka. Aktívne sa zúčastnila Slovenského národného povstania. Vo svojej próze pre deti pôsobí na detskú predstavivosť, oživuje minulosť a zameriava sa tiež na vážne problémy súčasnosti. V tvorbe pre dospelých sa zameriava na svet žien, ich vzťahové problémy, túžbu po prekonaní hrozby osamelosti.

Krista Bendová (1923–1988) - poetka, prozaička, novinárka a dramatička, známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež; manželka slovenského spisovateľa Jána Kostru. Zohrala vo vývine poézie pre deti pozitívnu rolu.

Etela Farkašová (1943) - spisovateľka, esejistka, publicistka a filozofka. Je uznávanou spisovateľkou aj esejistkou, venuje sa aj publicistike a mnohokrát sa vyjadruje na tému dôležitých súčasných problémov v slovenskej tlači alebo rozhlase a televízii. Vo svojich prácach sa sústreďuje na zobrazovanie života žien v súčasnej spoločnosti.

Katarína Gillerová (1958) - okrem ekonómie sa venuje aj tvorbe románov pre ženy. Debutovala v roku 2002 a od tohto roku jej pravidelne vychádza každý rok nový román. Už počas stredoškolského štúdia prispievala do regionálnej tlače poviedkami a básňami, niekoľko príspevkov jej neskôr uverejnili aj celoštátne časopisy a odvysielal ich Slovenský rozhlas.

Táňa Keleová-Vasilková (1964) - od roku 1991 pôsobí ako spisovateľka na plný úväzok, ktorá svojim čitateľkám prináša každoročne romány z oblasti tých najbežnejších problémov. V súčasnosti píše výlučne romány pre ženy, v ktorých zobrazuje životné situácie dnešných žien a rodín.

Adriana Macháčová (1966) - vo svojej tvorbe analyzuje zložité medziľudské vzťahy a povrchností, akými dnešná, čoraz viac virtuálna doba žije. Poukazuje na paradoxy a hĺbku hodnotového rebríčka, dôležitosť lásky a porozumenia nielen v rodine, ale aj v priateľstve.

Alexandra Pavelková (1966) - spisovateľka fantasy a sci-fi literatúry, publicistka, recenzentka a prekladateľka. Hovorí piatimi jazykmi. Píše vedecko-fantastické knihy, fantasy, jej poviedky vyšli v mnohých slovenských i zahraničných vedecko-fantastických výberoch alebo zborníkoch či časopisoch. Je autorkou vôbec prvého slovenského románu v žánri fantasy a spoluautorkou prvej slovenskej románovej trilógie v tomto žánri. Je nositeľkou zrejme všetkých ocenení, ktoré môže autor nielen fantastiky na Slovensku či v Česku získať.

Denisa Fulmeková (1967) - okrem románov pre ženy sa venovala aj poézii či odbornej literatúre. Spočiatku pôsobila pod pseudonymom Mina Murrayová. Od roku 2007 sa však venuje románom, v ktorých rozoberá bežné problémy žien a mužov, ale aj problematiku materstva, počatia.

Jana Benková (1970) - autorka je jedinečná moderným a sviežim štýlom písania. roku 2012 sa v najväčšej ankete slovenských čitateľov stala Autorkou roka a bola aj najpredávanejšou autorkou vydavateľstva, ktoré ju zastrešuje. Päť rokov pôsobila ako hovorkyňa politickej strany, v súčasnosti sa opäť venuje povolaniu novinárky a píše knihy.

Petra Nagyová-Džerengová (1972) - veľký vplyv na jej tvorbu má spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková, ktorej diela sa stali podnetom pre jej vlastnú tvorbu. Príbehy zasadzuje do reálnych miest a väčšinou píše príbehy z takých oblastí, ktoré dobre pozná z vlastnej skúsenosti.

Eva ,,Evita“ Urbaníková (1976) - známa spisovateľka sa v súčasnosti okrem písania kníh venuje aj svojmu vydavateľstvu, v ktorom publikujú knihy viaceré autorky. Celý profesionálny život sa venuje žurnalistike.

Marta Fartelová (1977) - spisovateľka romantických noviel. Vo svojich románoch venuje problémom dnešnej doby. Nevyhýba sa ani téme nechceného tehotenstva, duševných chorôb, závislosti na drogách či mnohým iným problémom.