Potrebujeme umenie a kultúru aj v digitálnej dobe?
V tomto duchu sa nieslo podujatie, ktoré v rámci projektu Hovory D každoročne pripravuje Knižnica Ružinov. Aj tentokrát sa všetko konalo na pôde Domu kultúry Ružinov, s ktorým spolupráca je už permanentne príkladná a bezproblémová. Podstatou knižničného projektu je dialóg dospievajúcich s dospelými na vážne a zaujímavé spoločenské témy, ktoré sa nás všetkých dotýkajú a nie sú nám ľahostajné. O to viac, ak ide o umenie a kultúru, teda fenomény, ktoré sú nezastupiteľné aj v dobe digitálnej. Za dospelých boli na podujatí prítomní:
- Eva Bacigalová, spisovateľka, redaktorka, poslankyňa m. č. Bratislava–Ružinov a predsedníčka OZ Amazonky,
- Michal Gašaj, vicestarosta m. č. Bratislava–Ružinov,
- Roman Bomboš, novinár, redaktor a moderátor a
- Daniel Krajcer, spravodajca, moderátor, komentátor a politik,exminister kultúry SR.
Dospievajúcich zastupovali žiaci 1. ročníka z gymnázia L. Novomeského na Tomášikovej ulici, a veru, treba povedať, že boli výborní. Podujatie moderovala Darina Horáková, riaditeľka Knižnice Ružinov, spôsobom pre ňu typickým, čo bolo zárukou naozaj úprimného, živého a nefalšovaného dialógu všetkých zúčastnených strán. Otázky striedali odpovede, doplňujúce poznámky rozširovali a zároveň posúvali komentované skutočnosti k možným významovým interpretáciám, nájdené odpovede umožňovali spájať a kombinovať ďalšie reťazce súvislostí. A aké poučenie vlastne vyplynulo z takmer dve hodiny trvajúceho dialógu? Kultúra je vlastne všetko okolo nás, čo nás obklopuje, v čom sa pohybujeme, žijeme a tvoríme. Kultúra je fenomén nepolapiteľný, nepodplatiteľný, nemožno ju kúpiť, predať, vymeniť, zakázať a ani predpísať podľa našich predstáv. Je tu, či sa nám to páči alebo nie. Je skutočne slobodná a samostatná, pretože nie je závislá na našej ochote či neochote, ľahostajnosti, a ignorancii. Nemožno ju učiť, čo smie a nesmie, čo sa môže a nemôže, kedy treba byť ticho a kedy možno hovoriť. A práve vďaka tomuto všetkému je kultúra skutočne demokratická a slobodná. Pretože nie je vazalom ľudských príkazov a pokynov, ale odrazom a zrkadlom ľudských slabostí, zbabelosti a neschopnosti. Je zrkadlom, v ktorom vidíme skutočný faktický stav, nie stav, aký by sme chceli vidieť alebo stav, aký si myslíme, že je. Z podujatia všetci odchádzali s dobrým pocitom a najaktívnejší diskutujúci gymnazisti boli odmenení aj knižnými publikáciami. Aj keď všetci boli trochu unavení, lúčili sme sa s vedomím a presvedčením, že za kultúru a kultúrnosť sa hanbiť netreba. Treba však pamätať na to, že digitálna doba je dôsledkom technického pokroku a vedecko-technického poznania a mala by byť najmä prostriedkom pomocou ktorého spejeme k vyššiemu stupňu etického poznania a nie modlou, ktorú uctievame a domnievame sa, že vyrieši našu existenciálnu bezradnosť.
